Hluk nás obklopuje prakticky všade, či už v osobnom alebo pracovnom živote. Úroveň hluku sa však neustále zvyšuje, takže dnes už bežne hovoríme o „akustickom znečistení“ alebo „akustickom smogu“.
U koho sa táto choroba vyskytuje najčastejšie?
Z hľadiska rizikovosti sa hluk zaraďuje k najčastejšie vyskytujúcim sa faktorom pracovného prostredia. Takmer každý druhý zamestnanec v rizikových profesiách pracuje v nadmernom hluku. Každý deň sú jeho pôsobeniu vystavení zamestnanci, ktorí pracujú v najrôznejších sférach priemyslu, ale aj nevýrobných odvetviach. Táto choroba z povolania sa vyskytuje najmä u ľudí pracujúcich v strojárskom, stavebnom, drevospracujúcom či hutníckom priemysle. Okrem týchto profesií sa však objavujú ďalšie, kde by sme profesionálny problém s hlukom ani nehľadali, napr.: pracovník call centra, obsluha v bare s hudobnou produkciou atď.
Aké sú najčastejšie ťažkosti vyplývajúce z tejto choroby z povolania?
Sprievodnými javmi poškodenia sluchu v dôsledku pôsobenia nadmerného hluku sú rôzne pískania, zvonenia a šelesty v uchu. Tieto zvuky sú často zároveň aj prvými varovnými príznakmi nadmernej hlukovej expozície a začínajúceho poškodenia sluchu. Nedoslýchavosť je však len jednou stránkou tejto choroby z povolania. Ľudia s postihnutím sluchu v dôsledku zhoršenej komunikácie často získavajú pocit nervozity a izolácie (nemožnosť zapojiť sa do rozhovorov), menia návyky (zvyšovanie hlasitosti pri počúvaní televízie alebo rádia), čo sa časom stáva zdrojom konfliktov. Aj vďaka tomu sa z ich choroby nakoniec stáva aj problém sociálny.
