Zákonník práce definuje pracovný úraz ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Ako pracovný úraz sa bude posudzovať aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh. Za pracovný úraz však nemožno považovať úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.
Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze je zodpovednosťou objektívnou. To znamená, že zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu bez ohľadu na zavinenie. Na vznik zodpovednosti sa však vyžaduje škodná udalosť- teda pracovný úraz, škoda na strane zamestnanca a príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a škodou. Ďalej sa na vznik zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze vyžaduje existencia pracovnoprávneho vzťahu. Zodpovednosť za pracovné úrazy však môže vzniknúť aj v pracovnom pomere na čiastočný pracovný úväzok. Všetky uvedené predpoklady musí preukázať poškodený, čiže zamestnanec.
Za účelom zabezpečenia odškodnenia zamestnancov, ktorí utrpeli pracovný úraz je každý zamestnávateľ povinne úrazovo poistený podľa zákona o sociálnom poistení. Preto, pokiaľ zamestnanec utrpí pracovný úraz, v zmysle uvedeného zákona má nárok na dávky úrazového poistenia medzi ktoré možno zaradiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, úrazovú rentu a ďalšie.
Vyššie popísané princípy zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze však nemožno vždy jednoznačne aplikovať. Ako problematické sa preto môže javiť posudzovanie cievnej mozgovej príhody – infarktu myokardu, ako pracovného úrazu, keďže v mnohých prípadoch nie je možné jednoznačné určiť, či ho možno považovať za poškodenie zdravia z práce. Súdna prax ale dospela k záveru, že za splnenia určitých podmienok možno aj infarkt myokardu považovať za pracovný úraz.
Vychádzajúc z rozhodnutia súdu R 9/1963, v prípade infarktu myokardu platí, že aj keď zdanlivo chýba vonkajší faktor úrazového deja, môže tu ísť o úrazový dej:
- ak ide o náhle poškodenie zdravia, ktoré nastalo pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, neobyčajnom úsilí, teda keď pracovný úkon presahuje hranice obvyklej každodenne vykonávanej práce,
- alebo sa síce vykonáva v hranici obvykle ťažkej práce, ale za nepriaznivých okolností,
- alebo sa síce pohybuje v hranici obvykle namáhavej práce, no na ktorú organizmus zamestnanca nie je prispôsobený, alebo na ktorú svojimi schopnosťami nestačí.
Bezprostrednou príčinou vyvolávajúcou infarkt myokardu je totiž:
- psychická trauma, t.j. jednorazové preťaženie pri plnení obzvlášť ťažkých úloh,
- alebo fyzický trauma t.j. neobvyklé, bežnému zaradeniu nezodpovedajúce pracovné vypätie.
Rozhodnutie súdu R 11/1976 zase uvádza, že o pracovný úraz pôjde aj vtedy, ak k nemu dôjde v dôsledku náhlej nevoľnosti zamestnanca, ktorá bola vyvolaná pracovným prostredím.
Naopak, ak bolo zamestnancovi nadriadeným zamestnancom alebo spoluzamestnancom podané nepriaznivé oznámenie týkajúce sa jeho výkonu, ktoré malo za následok infarkt myokardu alebo inú cievnu príhodu, nepôjde o pracovný úraz, aj keď sa stalo na pracovisku a v pracovnom čase.
Podľa judikatúry ďalej za pracovný úraz nemožno považovať infarkt myokardu, ktorý bol síce vyvolaný psychickou traumou, ktorá však nebola dôsledkom zvýšenej duševnej námahy spojenej s výkonom práce, ale spočívala iba v nesprávnej a neprimeranej reakcii zamestnanca na mzdové opatrenie zamestnávateľa.
Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade infarktu je často krát nejednoznačné, či ide o pracovný úraz alebo nie, a preto je v mnohých prípadoch nevyhnutné domáhať sa žalobou na súde, aby rozhodol, či v danom prípade ide o pracovný úraz.
