Obsah Charty nadväzuje na duchovné, morálne a predovšetkým humanistické dedičstvo Európy, z ktorého sa vyvinuli univerzálne hodnoty nezrušiteľných a nescudziteľných práv ľudskej bytosti, slobody, demokracie, rovnosti a právneho štátu. Charta vychádza z hodnôt ako sú úcta k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnemu štátu a rešpektovaniu ľudských práv, vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, kde prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť solidarita a rovnosť žien a mužov. Charta opätovne potvrdzuje práva vyplývajúce najmä z ústavných tradícií a medzinárodných záväzkov spoločných pre členské štáty, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sociálnych chárt prijatých Európskou úniou a Radou Európy, ako aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva. Novo, po revízii charty v roku 2002 sa poukazuje na interpretačný význam vysvetlení pripravených pod vedením predsedníctva prvého Konventu, ktorý vypracoval chartu, a ktoré boli aktualizované pod vedením predsedníctva druhého Konventu. Dôvodom zvýraznenia interpretačného významu vysvetlení bola obava Spojeného kráľovstva o možný extenzívny výklad charty, čo by mohlo viesť k uznaniu nových práv a k snahe o ich začlenenie do národných právnych poriadkov.
Charta deklaruje, že Európska únia je založená na univerzálnych hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity, na zásade demokracie a zásadách právneho štátu. Do stredobodu svojej pozornosti stavia človeka, a to zavedením občianstva Európskej únie a vytvorením priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Európska únia prostredníctvom charty jednoznačne deklaruje, že jej cieľom je prispievať k zachovaniu a rozvoju spoločných hodnôt pri rešpektovaní rozmanitosti kultúr a tradícií národov Európy, ako aj národnej identity členských štátov a organizácie ich orgánov verejnej moci na ústrednej, regionálnej a miestnej úrovni. Charta prispieva k napĺňaniu úsilia Európskej únie o podporu vyváženého a trvalo udržateľného rozvoja a zabezpečenia voľného pohybu osôb, služieb, tovaru a kapitálu, ako aj slobody usadiť sa, čím dochádza k zdôrazneniu základných práv, ktoré vznikli v doterajšom integračnom procese a ktoré je možné chápať ako základné slobody zaručené v rámci Európskej únie. Cieľ charty je možné vidieť taktiež v úsilí o zachovanie súladnosti komunitárneho a unijného práva z obsahom a doktrínou Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.
Charta inšpirovaná preambulou obsiahnutou v zakladajúcich zmluvách potvrdzuje snahu o budovanie stále tesnejšej únie vytvárajúcej priestor pre mierovú budúcnosť založenú na spoločných hodnotách, medzi ktoré určite možno zaradiť rešpekt k zachovávaniu základných práv a slobôd. Charta stavia na duchovnom a morálnom dedičstve Európy, čo vyplýva z kompromisného riešenia prijatého z podnetu Francúzska, ktoré z dôvodov historickej tradície odmietalo podporiť textovú formuláciu zmieňujúcu európske náboženské tradície [morálne a duchovné dadičstvo je formulácia obsiahnutá už v texte preambule štatútu Rady Európy z 5. mája 1949]. Hodnoty a zásady únie ako ľudská dôstojnosť, sloboda, rovnosť, solidarita, zásady demokracie a právneho štátu predznamenávajú kritéria členenia jednotlivých kapitol charty.
Obsahovým vzorom Charty základných práv Európskej únie boli okrem doteraz spomínaných medzinárodnoprávnych dokumentov aj ústavné akty Belgicka, Portugalska a Španielska a to v častiach upravujúcich základné práva a slobody. Nespornou inšpiráciou charty bol aj doktrinálny výklad ľudských a občianskych práv uskutočnený ústavnými súdmi členských štátov Európskej únie, ako aj Európskym súdom pre ľudské práva vykonávajúcim judiciálnu činnosť na základe Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dôsledkom je, že charta obsahuje podstatne širší katalóg základných práv a slobôd než ústavy členských štátov Európskej únie, resp. než spomínaný dohovor. Navyše upravuje aj úplne nové práva, ktoré doposiaľ neboli členskými štátmi ústavne zaručené
Charta sa skladá z preambule a siedmich kapitol zahrňujúcich päťdesiatštyri článkov. Práva, slobody a zásady týkajúce sa ľudských práv sú v charte zoradené do šiestich tematických častí:
a) Hlava I. – Dôstojnosť
b) Hlava II. – Slobody
c) Hlava III. – Rovnosť
d) Hlava IV. – Solidarita
e) Hlava V. – Občianstvo
f) Hlava VI. – Spravodlivosť
Ad a) Každý občan Európskej únie má právo na to, aby bola zabezpečená jeho ľudská dôstojnosť právo na život, právo na telesnú a duševnú nedotknuteľnosť, aby bol rešpektovaný zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, zákaz otroctva a nútených prác.
Ad b) Každý občan Európskej únie má zaručené:
• Právo na slobodu a bezpečnosť;
• rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie;
• ochranu osobných údajov;
• právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu;
• slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania;
• slobodu prejavu a informácií;
• slobodu zhromažďovania a združovania;
• slobodu umenia a vied;
• právo na vzdelanie;
• slobodnú voľbu povolania a právo na prácu;
• slobodu podnikania;
• vlastnícke právo;
• právo na azyl;
• ochranu v prípade odsunu, vyhostenia alebo vydania.
Ad c) V Európskej únii je garantovaná rovnosť pred zákonom, nediskriminácia, kultúrna, náboženská a jazyková rozmanitosť, rovnosť medzi ženami a mužmi, práva dieťaťa, práva starších osôb, integrácia postihnutých osôb.
Ad d) Jednou zo základných hodnôt je solidarita, ktorá je vyjadrená v:
• Práve pracujúcich na informácie a konzultácie v rámci podniku;
• práve na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie;
• práve na prístup k službám zamestnanosti;
• práve na ochranu v prípade bezdôvodného prepustenia;
• spravodlivých a rovnoprávnych pracovných podmienkach;
• zákaze detskej práce a ochrane mladistvých pri práci;
• zabezpečení rodiny a pracovného života;
• sociálnom zabezpečení a sociálnej pomoci;
• zdravotnej starostlivosti;
• prístupe k všeobecne prospešným službám;
• ochrane životného prostredia;
• ochrane spotrebiteľa.
Ad e) Každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Európskej únie. Rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi. Občania Európskej únie požívajú práva a podliehajú povinnostiam ustanoveným ústavou, pričom majú:
• Právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov;
• právo voliť a byť volení vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách do orgánov územnej samosprávy v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu;
• právo na dobrú správu vecí verejných;
• právo na prístup k dokumentom;
• právo požívať ochranu diplomatických a konzulárnych orgánov ktoréhokoľvek členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu na území tretej krajiny, kde nie je zastúpený členský štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi;
• právo obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament, obrátiť sa na európskeho ombudsmana a na inštitúcie a poradné orgány európskej únie v ktoromkoľvek jazyku ústavy a dostať odpoveď v tom istom jazyku. Európsky ombudsman volený Európskym parlamentom prijíma, preskúmava a podáva správy o sťažnostiach na nesprávny úradný postup v rámci činnosti inštitúcií, orgánov alebo iných subjektov Európskej únie za podmienok ustanovených v ústave. Európsky ombudsman je pri výkone svojej funkcie úplne nezávislý.
Ad f) Občan má právo na účinný opravný prostriedok a spravodlivý proces, platí prezumpcia neviny a právo na obhajobu, zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov. Občan má právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin.
Vyššie uvedené triedenie základných práv a slobôd je veľmi rozdielne od zavedeného modelu používaného v predchádzajúcich medzinárodných dokumentoch o ľudských právach, ako aj od modelu používaného v ústavných aktoch národných štátov, ktoré spravidla triedia základné práva na tri kategórie: 1) práva osobné, 2) práva politické a 3) práv hospodárke, sociálne a kultúrne. Charta sa od takého triedenia odkláňa z dôvodu snahy o zvýraznenie rovného hodnotového postavenia všetkých práv a slobôd, ktoré označuje za základné. Dôsledkom je zmena hierarchizácie základných práv a slobôd. V doterajšom medzinárodnoprávne a ústavnoprávne prímanom teoretickom modely boli osobné a politické práva nadradené právam hospodárskym, sociálnym a kultúrnym. Zohľadňovali sa tak reálne možnosti štátov naplno realizovať garantované práva v spoločenskej praxi. Novátorský, ale určite pozitívny prístup charty zavádza teoreticky rovnocenné chápanie novej kategorizácie základných práv a slobôd, ktoré vyjadruje jednotné ponímanie kvalít ľudského života bez ohľadu na reálne ekonomicko-sociálne možnosti štátu. Ľudskoprávne klady tejto koncepcie narážajú na zápory v podobe konfliktu medzi teoretickým rozsahom záruky a možnosťou praktickej realizácie základného práva alebo slobody. Dotýka sa to predovšetkým práv sociálnych a kultúrnych, pretože v podmienkach súčasného ekonomického systému členských štátov Európskej únie je realizácia týchto práv v požadovanom spoločenskom rozsahu len veľmi ťažko uskutočniteľná.
Ustanovenia charty sú určené pre európske inštitúcie, orgány a iné subjekty, ako aj pre členské štáty len v prípadoch, ak sa dotýkajú práva Európskej únie. Charta obsahuje základné práva a slobody, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zmysel a rozsah týchto práv je v oboch dokumentoch rovnaký. Nebráni to však tomu, aby Európska únia priznala občanom väčší rozsah ochrany práv. Základné práva a slobody uvedené v charte sa musia vykladať v súlade s ústavnými tradíciami členských štátov. Rovnako sa musia zohľadniť vnútroštátne právne predpisy a prax tak, ako je to vymedzené v charte.
Pokiaľ ide o úroveň ochrany práv občana, žiadne ustanovenie charty sa nesmie vykladať tak, aby obmedzovalo ľudské práva a základné slobody priznané v iných dokumentoch Európskej únie, medzinárodným právom a medzinárodnými dohovormi. Ide o dokumenty, ktorých zmluvnou stranou je Európska únia alebo všetky členské štáty. Z tohto pohľadu je najmä podstatný Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj jednotlivé ústavy členských štátov. Podobne ako Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, aj charta zakotvuje zákaz zneužívania práv v nej zakotvených. Každý občan Európskej únie má právo obrátiť sa na príslušné inštitúcie alebo orgány Európskej únie v anglickom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, galskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom, talianskom, rumunskom a bulharskom jazyku.
Charta základných práv Európskej únie predstavuje ďalší významný prostriedok na posilňovanie ochrany ľudských práv a slobôd, ktoré sú zakotvené v existujúcich platných medzinárodnoprávnych a európskych dokumentoch. Nevytvára akýsi nový a samostatný systém ochrany, ale dopĺňa už existujúci systém platných medzinárodných a vnútroštátnych právnych nástrojov ochrany. Pre občanov Slovenskej republiky je vznik novej možnosti obracať sa na európske inštitúcie alebo orgány s podaniami a uplatňovať tak svoje základné práva a slobody zakotvené v charte, v súlade s platnými zásadami medzinárodného práva, európskych noriem a v súlade s ústavnými zvyklosťami, tradíciami a vnútroštátnymi poriadkami, ďalším nástrojom na ochranu svojich práv.
